Morča, alebo keď chcete, tak morské prasa (starší názov), pochádza pôvodne z Južnej Ameriky, kde ho môžeme nájsť dodnes v jeho divej forme v prírodnom sfarbení aguti. Od jednej z krajín svojho pôvodu dostalo morča názov morča peruánske, latinsky cavia aperea. Vo svojej vlasti má morča peruánske podobnú rolu ako u nás napr. králik divý. Žije v kolóniách ako malý bylinožravý hlodavec na stepiach a savanách, na argentínskych nížinách, ako aj na náhorných rovinách Ánd, kde sa môže vyskytovať až do nadmorskej výšky 5 000 metrov. Vyhrabáva si jednoduché podzemné úkryty, nachádza útočisko v skalných puklinách alebo v hustých krovinách.

Možno viacerým vŕta v hlave, prečo názov morské prasa, keď sa vlastne jedná o suchozemského hlodavca? Vysvetlení je niekoľko, pričom to najpravdepodobnejšie bude, že morské preto, pretože k nám prišlo zo zámoria spoza „veľkej mláky“ a prasa pre svoj oblý tvar tela a zvukovú komunikáciu, medzi ktorú patrí napr. aj „krochkanie“, kvíkanie, „bublanie“ a pod.

Pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky (z oblastní napr. Peru, Bolívie, Ekvádora a i.) pred niekoľkými tisícmi rokov tieto divé hlodavce zdomestifikovali a začali ich chovať ako jatočné zvieratá na mäso a kožušinu ako sa napr. u nás od nepamäti chovajú králiky. Okrem toho boli morčatá používané aj ako obradné zvieratá, ktoré boli obetovávané bohom. Toto dokazujú mumifikované telá morčiat, ktoré sa našli pri vykopávkach starých hrobov.

Vo svojej domovine sa morča ešte aj dnes využíva ako úžitkové hospodárske zviera hlavne na mäso, hoci je to pre nás, jeho milovníkov čoby domácich miláčikov, s najväčšou pravdepodobnosťou niečo nepredstaviteľné. Na takéto účely sú však chované trochu iné druhy morčiat, než naši malí domáci maznáčikovia, a to väčšie druhy cuys a cobayos, pričom hmotnosť cuys môže byť až 2 kg a hmotnosť cobayos až 4,5 kg.

Medzi príbuzných morčaťa patria napríklad ďalšie hlodavce ako kapybara močiarna, mara pampová, osmák degu, činčila vlnatá, nutria riečna alebo dikobraz.

V rámci taxonomického radenia môžeme morča zaradiť nasledovne:

Nadríša: Eukaryota   
Ríša: Živočíšna (Animalia)   
Podríša: Mnohobunkovce (Metazoa)   
Oddiel: Triblastika   
Rada/Vývojová vetva: Druhoústovce (Deuterostomia)   
Kmeň: Chordáty (Chordata)   
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)   
Nadtrieda: Čeľustnatce (Gnathostomata)   
Trieda: Cicavce (Mammalia)   
Podtrieda: Živorodé (Theria)   
Nadrad: Placentovce (Placentalia nebo Eutheria)   
Rad: Hlodavce (Rodentia)   
Podrad: Dikobrazočeľustnatce (Hystricognathi)   
Čeľaď: Morčatovité (Caviidae)   
Podčeľaď: Morčaté (Caviinae)

Rod: Morča (Cavia)   
Druh: Morča domáce (Cavia aperea, starší názov Cavia porcellus)

V priebehu mnohých rokov sa u morčiat objavili rôzne farebné mutácie, kresby a rôzne dĺžky a štruktúry srsti, ktoré ale boli cielene podchytené a zámerne ďalej šľachtené až o mnoho-mnoho rokov neskôr, v 20.-tom storočí, kedy sa hlavne v západnej Európe začali chovatelia zaoberať čistokrvným chovateľstvom tzv. ušľachtilých morčiat. Krajiny, ktoré sú kolískami chovu ušľachtilých morčiat, zakladaním prvých chovateľských klubov a štandardov, sú napr. Veľká Británia, Holandsko, Švajčiarsko a Nemecko. Po páde železnej opony sa chovateľstvo ušľachtilých morčiat pomaly dostávalo aj k nám do bývalého Československa, pričom trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa u nás našli chovatelia, ktorí sa tomuto koníčku začali venovať aj na oficiálnej úrovni. V Českej republike bol prvý klub chovateľov morčiat (presnejšie Základní organizace chovatelů morčat a jiných drobných hlodavců) založený v r. 1999 a u nás na Slovensku v r. 2009 ako Základná organizácia chovateľov drobných hlodavcov /morčatá/.

Od tohto dátumu zaznamenalo chovateľstvo ušľachtilých morčiat na Slovensku značný rozmach. V súčasnosti po necelých dvoch rokoch fungovania našej morčacej ZO máme viac ako 50 registrovaných členov a chovateľských staníc a môžeme sa pýšiť vlastným organizovaním niekoľkých výstav ročne, importmi kvalitných zvierat zo zahraničia a tiež kvalitnými slovenskými odchovmi.

Domáce morča je zvieratko vľúdne, mierne a bez štipky agresivity voči človeku, ktoré sa dá veľmi dobre skrotiť a môže sa tak stať dobrým a príjemným spoločníkom, milujúcim hladkanie a ležanie v ľudskom lone, takže je vhodné ako miláčik či už do rodiny s deťmi alebo aj pre starších ľudí, ktorí hľadajú nejaké pokojné a nenáročné zvieratko.

Morča možno zohnať bežne v obchodoch so zvieratami, možno ho kúpiť na inzerát od kohokoľvek, kto morčiatko ponúka alebo priamo od chovateľa.

Morčatá z chovproduktov sú obyčajne z hľadiska ušľachtilosti a chovateľského štandardu neštandardné jedince hlavne plemena anglické hladké alebo rozeta, ich krížence a tiež krížence krátkosrstých a dlhosrstých morčiat obyčajne s podlhovastým telíčkom, špicatou hlavičkou a stojacími ušami, no výnimočne sa už dá zohnať v chovprodukte aj čistokrvné morča nejakého konkrétneho plemena, avšak spravidla bez rodokmeňa a akýchkoľvek ďalších informácií. Morčatá v chovproduktoch bývajú najčastejšie mláďatá, treba si však dávať pozor na to, aby si človek nekúpil príliš mladé mláďa, ktoré potrebuje byť ešte pri matke alebo nakrytú samičku, pretože pri takejto kúpe môžeme byť čoskoro veľmi nemilo prekvapený, keď nám to milé mláďatko o pár dní doma uhynie alebo nám samička začne podozrivo priberať a o nejaký čas porodí mláďatká, ktoré bývajú neraz dôsledkom príbuzenskej plemenitby. Žiaľ, stáva sa to pomerne často, že neseriózny človek predá do chovproduktu veľmi malé mláďatká napríklad vo veku menej ako troch týždňov, ktoré potom novému majiteľovi doma uhynú, pretože jednoducho nezvládnu opakovanú zmenu prostredia, transport, zmenu podmienok, druhu stravy, spolubývajúcich, všetko toto je pre ne veľký stres, navyše by mali byť ešte minimálne týždeň pri matke a cicať materské mlieko, takže v dôsledku priskorého odstavu, a tým pádom zníženej imunity a stresu, môžu i zo dňa na deň uhynúť.

V inzertných novinách a na internete často vídať inzeráty, že niekto predáva alebo daruje z rodinných alebo zo zdravotných dôvodov už staršie morča. Ujatie sa takéhoto zvieratka je síce ušľachtilý čin, ale treba si taktiež dávať pozor, lebo človek môže ľahko natrafiť na podvodníka, ktorý daruje svoje zvieratko preto, lebo je choré, no a keďže sa mu doň nechce investovať peniaze za lieky, tak sa ho radšej takto zbavuje. Mne sa takéto niečo už stalo, a preto budem nabudúce obozretnejšia, ale samozrejme, že nie každé darovanie musí v sebe skrývať takýto "háčik". Keď sa už rozhodnete ujať sa takéhoto morčiatka, určite si ho pred konečným rozhodnutím dobre prezrite a snažte sa o ňom získať čo najviac informácií.

Zadovážiť si morčiatko priamo od chovateľa je najlepšia voľba, pokiaľ sa jedná o chovateľa seriózneho. Chovatelia chovajú poväčšinou čistokrvné morčatá určitých plemien, ktoré majú aj rodokmeň, resp. preukaz pôvodu. Rodokmeň a preukaz pôvodu obsahujú informácie o predkoch morčaťa troch generácií (príslušnosť k určitému plemenu, genetickú výbavu, farbu predkov, ich mená, chovateľské stanice, z ktorých pochádzajú, krajinu pôvodu a pod.). Sú to zaujímavé informácie, ak máme v pláne venovať sa ďalej chovu, pretože nám poskytujú údaje potrebné k tomu, aby sme pre naše morčiatko vedeli vybrať z genetického hľadiska správneho partnera a dávajú nám určitú predstavu o tom, ako by mohlo vyzerať naše ďalšie morčacie potomstvo.

Okrem toho máme pri kúpe čistokrvného morčaťa istotu, že je to naozaj to dané plemeno, ktoré sme chceli. Pri serióznych chovateľoch, ktorých je väčšina, máme tiež istotu dobrého zdravotného stavu, pretože chovatelia nad svojimi chovmi bdejú a dávajú pozor na také veci, ako je napr. príbuzenská plemenitba, kožné parazity, eliminujú z chovu jedince, ktoré by mohli byť nositeľmi dedičných chorôb, povahových defektov a pod.

A aká je vlastne cena morčaťa? Morča z chovproduktu stojí asi 3-7,- EUR, morča od chovateľa (čistokrvné s rodokmeňom alebo PP) stojí asi 6-20,- EUR podľa toho, či má predpoklady iba do hobby chovu, do registrovaného chovu, alebo dokonca na výstavy, akú má genetickú výbavu, akého je plemena, do akej miery je štandardné a pod.

Vo všeobecnosti možno povedať, že či si už morča prinesieme z chovproduktu alebo od chovateľa, spravidla býva po ceste do nového domova a zo zmeny prostredia dosť vystresované. Niektoré morčatá sa z tejto zmeny spamätávajú dva-tri dni, iné dva-tri týždne, no nájdu sa aj také, ktorým úplné privyknutie na nový domov trvá aj pár mesiacov. Toto je však skôr výnimka. Morčiatku sa je treba každý deň venovať, hladkať ho, vľúdne na neho rozprávať, nerobiť v jeho prítomnosti nepredvídateľné prudké pohyby, krik alebo hluk. Pri citlivom zaobchádzaní a každodennom privykaní si na nás morčiatko čoskoro zvykne a začne sa na kontakt s nami tešiť, vítať nás a zvukovo s nami komunikovať.

V každom prípade treba byť trpezlivý a zbytočne sa neponáhľať, nič nám neujde.

Dnes bola na fóre Potkan - priateľ človeka spustená aukcia, ktorej účelom je získať peniažky na organizáciu plánovanej výstavy.

Všetky veci, za ktoré ďakujeme všetkým, ktorí ich do aukcie venovali si môžete pozrieť a vydražiť TU

Rozdiel medzi čistokrvnými a nečistokrvnými morčatami je v ich vzhľade. Nečistokrvné morčatá majú podlhovastý tvar tela, špicatejšiu tvárovú časť a stojace ušnice. Čistokrvné morčatá majú guľatejší tvar tela, zaoblenú tvárovú časť (tupší ňucháč) a sklopené ušnice. Tiež sa u nich dbá na to, aby mali správny tvar tela, rovný chrbát (chybou je napríklad tzv. sedlovitý chrbát), oči veľké a posadené v správnej výške, pričom to isté platí aj o ušiach, a tiež sa u nich posudzuje aj správna intenzita farby srsti, pomer a rozloženie farieb pri viacfarebných jedincoch, správna pigmentácia a pod. Dobrým kamarátom a miláčikom nám môže byť ako nečistokrvné, tak aj čistokrvné morča. Niektoré nečistokrvné morčatá svojim pestrým sfarbením, smiešne dlhým telom a šibalským výrazom v očiach predčia neraz aj svojich papierových príbuzných. Takže keď hľadáme v zvieratku iba dobrého kamaráta, pričom nemáme v úmysle sa venovať registrovanému chovu alebo teda chovu vôbec, tak na tento účel nám rovnako poslúži strakatý kríženec ako aj nádejný výstavný šampión.

Ak sa chceme venovať chovu ušľachtilých morčiat určitých farieb, kresieb a plemien, mali by sme radšej siahnuť po čistokrvných morčiatkach z chovateľských staníc, pretože morčiatka z chovproduktov sú zväčša exteriérovo nedostatočné. Medzi ich najčastejšie chyby patrí subtilná stavba tela, stojace ušnice, špicatá hlavička, premiešané farby, nesprávny pigment a pod.

Aby som bola objektívna, musím konštatovať, že často sa stáva, že morčiatka "bastardíci" sú zdravšie, odolnejšie a dlhšie žijú než morčiatka čistokrvné, ktoré sú niekedy v dôsledku prešľachtenia menej odolnejšie a viac náchylné na niektoré ochorenia. No zároveň pri morčiatkach z chovproduktov často hrozí, že si ich prinesieme domov príliš mladé, gravidné, nakazené svrabom alebo inou chorobou, takže je skutočne len na nás, ako sa rozhodneme a na čo sa rozhodneme "staviť".

Vhodným domovom pre morča je priestranná klietka alebo akvárium. Nemožno jednoznačne povedať, čo je pre morča lepšie, oboje má svoje výhody i nevýhody. Výhodou klietky je, že je v nej dobré prúdenie vzduchu, a že keďže sú zo všetkých strán mreže, nemajú sa k morčaťu ako dostať nevítaní hostia, napríklad nepriateľská mačka alebo pes. Klietka je taktiež ľahšia na prenášanie. Nevýhodou mnohých klietok je, že sú príliš ľahké. Keď v nich morča behá a skáče, skacká s ním aj celá klietka, čo má za následok aj množstvo vysypanej podstielky a výkalov v jej okolí. Na mnohých klietkach sú príliš malé dvierka, takže sa z nich morča komplikovane vyberá. No a v neposlednom rade podľa môjho názoru je na zvieratko cez mreže horšie vidno ako cez sklo.

Výhodou akvária je to, že je na zvieratko dobre vidieť, a že je ťažké, takže sa pri pohybe morčaťa nehýbe celé s ním. Morča nemôže sklo prehrýzť a keďže je akvárium vyššie ako plastová nádoba z klietky, je aj okolie akvária oveľa čistejšie – žiadna, alebo len minimum vysypanej podstielky. Nevýhodou akvária je, že ak by bolo vyššie ako širšie, bolo by v ňom nedostatočné prúdenie vzduchu, čiže by sa mohlo zvieratku zle dýchať. Ďalej je akvárium značne ťažšie než klietka, takže sa ťažšie prenáša a v prípade nehody sa môže aj rozbiť. Morča sa z akvária ľahko vyberá a ak by mal niekto doma morčacieho akrobata, ktorý by z neho vedel vyskočiť, alebo ak by sa človek bál, že do akvária sa môže dostať nevítaný pes alebo mačka, tak jednoduchým riešením je zakryť akvárium pletivom alebo mriežkou (poličkou) napríklad z chladničky a je po probléme.

Minimálna veľkosť akvária (klietky) pre jedno morča je cca dĺžka 70 cm x šírka 35 cm x výška 30 cm, v zásade však platí, že čím je morčacie obydlie väčšie, tak tým lepšie a tiež, že čím viac morčiat plánujeme v jednom akváriu alebo klietke mať, tak tým musia byť tieto väčšie. Napríklad pre štvorčlennú skupinku morčiat odporúčam obydlie s rozmermi cca 120 cm dĺžka, 50 cm šírka a 30-35 cm výška.

Ako podstielka sa pre morčatá najviac hodia hobliny. Dajú sa zohnať v každom obchode so zvieratami, v chovateľských potrebách, v hypermarketoch a tiež aj v mnohých drogériách. Sú relatívne lacné a dobre sajú moč. Pozor na niektoré prašné hobliny, ktoré obsahujú aj piliny – tieto by mohli citlivým morčatám a hlavne mláďatám spôsobiť zápaly očí!

Seno a slamu ako podstielku neodporúčam, pretože ich sacia schopnosť je nedostatočná a taktiež neabsorbujú tak dobre pachy ako hobliny. Podstielku meníme podľa potreby, keď už začína byť vlhká a špinavá. Vo veľkých obydliach stačí meniť raz do týždňa, v menších obydliach alebo v obydliach, kde býva viac morčiat, a teda sa podstielka rýchlejšie zašpiní, meníme podstielku asi dva až trikrát do týždňa.

Nevyhnutnou súčasťou morčacieho obydlia je napájačka na vodu, ktorú musí mať morča neustále k dispozícií. Voda pre morča musí byť rovnako zdravotne a hygienicky nezávadná a pitná ako aj pre ľudí. Napájačka musí byť čistá, prípadné usadeniny a zelené riasy či sinice z nej treba nevyhnutne odstrániť.

Morčacie obydlie je vhodné umiestniť niekam, kde morčatá nebudú izolované od diania v rodine, ale kde nebudú ani príliš rušené. Ide o to, aby si zvykli na rôzne zvuky v domácnosti a prestali sa ich po čase báť (napríklad púšťanie vody z kohútika, smrkanie pánička , hranie rádia, listovanie v novinách, ľudské hlasy a pod.). Na druhej strane ich nedávajme ani niekam, kde je neustále rušno, aby z toho neboli v strese. Morčatá sú aktívne cez deň a v noci zväčša spia, takže ich môžeme mať aj v miestnosti, kde spíme. Nájdu sa však aj takí morčací huncúti, ktorí sú chvíľkami hore aj v noci, spravidla vtedy, keď počujú odniekiaľ nejaké ruchy alebo šuchotanie, čo si hneď vysvetlia tak, že ich ide niekto nakŕmiť :-).

Morčatá sú spoločenské zvieratá, nemali by teda svoj život prežiť o samote, pretože sa tak trápia a vnútorne chradnú. Ideálne je chovať spolu aspoň dve zvieratká, ideálne dve samičky, pretože tie sa spravidla medzi sebou nebijú a dobre sa znášajú. Občas sa uvádza, že samičky by mali byť spolu od malička, nielen ja mám však také skúsenosti, že aj päť rokov stará samička k sebe prijala malú šesťtýždňovú spolubývajúcu bez väčších problémov. Samozrejme je lepšie, keď zvieratká budú spolu hneď od začiatku, ale ani v budúcnosti nezvyknú bývať problémy s pridaním novej kamarátky. Určite však prvú hodinu treba morčatá sledovať, či sa spolu náhodou nebijú, alebo či starousadlík náhodou nenaháňa a nesnaží sa vyhnať nového spolubývajúceho. Toto správanie je pri zoznamovaní normálne a netreba doň spravidla zasahovať, je dobré ho však spočiatku sledovať, aby sme získali istotu, že novo prídenému morčiatku zo strany starousadlíka nič vážnejšie nehrozí.

Ak chceme, aby mali morčatá zo zoznámenia menší šok, môžeme ich zoznamovať postupne tak, že najprv bude pár dní každé samé vo svojom obydlí, pričom tieto budú neďaleko seba, aby mohli morčatá spolu kvíkaním komunikovať a cítiť sa čuchom, po pár dňoch ich skúsime spolu zobrať na kolená a hladkať ich, potom ich dáme spolu prebehnúť na bezpečnom ohradenom mieste, a až potom ich ubytujeme v spoločnom obydlí. Pred tým je dobré v obydlí vymeniť podstielku, aby sa tam aj starousadlík cítil trochu cudzo, čo povedie k tomu, že si bude menej brániť svoje teritórium. Ja som so zoznamovaním samičiek nikdy problém nemala a vždy som ich zoznamovala priamo a naraz.

Chovať spolu samičku so samčekom nie je vôbec vhodné vzhľadom na to, že morčatá by spolu mávali 4-5 krát do roka mláďatá, čo by nebolo pre samičku dobré a mohlo by jej to spôsobiť enormné vyčerpanie až smrť, pretože sa jedná o pre ňu veľmi náročné obdobie, kedy dáva všetku svoju energiu do starostlivosti o mláďatá. Ideálny počet vrhov ročne pre samičku je 1-3. Taktiež by sa musel riešiť problém, čo s malými morčiatkami, pretože celá rodina spolu ostať nemôže, pretože onedlho by sa nám mohol spáriť brat so sestrou, otec s dcérou, syn s matkou, čo by tiež nebolo vôbec dobré... Samčeka je možné dať u veterinára aj vykastrovať, ale treba počítať s tým, že ešte aj pár týždňov po kastrácií bude schopný samičku nakryť, keďže trvá spravila pár týždňov, kým sa jeho telo zbaví pohlavných hormónov.

Dvaja a viacerí samčekovia sa spolu obyčajne dobre znášajú, len pokiaľ nie sú pohlavne zrelí, no keď dospejú, tak začnú medzi nimi často vznikať súboje alebo si začnú samčekovia navzájom dvoriť, pričom sa môže stať, že dominantnejší samec bude slabšieho alebo slabších v snahe nakryť ich, neustále naháňať a utláčať. Toto sa obyčajne stáva vtedy, keď sú na blízku samičky, o ktoré samčekovia, hoci nie sú bezprostredne pri nich, zvádzajú súboje. Existujú však samozrejme aj výnimky, kedy môžu spolu dvaja aj viacerí samčekovia vychádzať aj úplne bezproblémovo, pravdepodobnosť je však o dosť nižšia ako u samičiek. Samčekovia spolu vychádzajú dobre obyčajne spravidla vtedy, keď ani jeden z nich nebol zapojený do plemenitby, nebol v prítomnosti samičky a ani samičky nie sú nikde nablízku.

Pokiaľ chceme chovať iba jedno morča, tak je nevyhnutné, aby sme sa mu veľa venovali, pretože ako som spomínala, morča je spoločenský tvor a samotou trpí. Ideálne je viackrát za deň aspoň pol hodinku hladkávať morča na kolenách alebo sa s ním inak hrať. Skrotené morčiatka môžeme za určitých bezpečnostných opatrení púšťať aj voľne po byte, ale vždy len pod dozorom.

Pokiaľ chceme chovať iba jedno morča, tak na výbere pohlavia až tak nezáleží, na základe mojich skúseností som však spozorovala, že samčekovia bývajú prítulnejší, smelší a ľahšie sa ochočia. Niektorí samčekovia páchnu trošku viac ako samičky, ale pri správnej hygiene morčacieho obydlia to nebýva spravidla prekážkou. Samozrejme, sú aj plachí samčekovia a prítulnejšie samičky, aj u morčiat závisí všetko od individuálnej povahy daného jedinca. Myslím teda, že pri výbere jedného morčiatka ako domáceho miláčika, je najlepšie sa riadiť našimi sympatiami a hlasom srdca, ktorý nám obyčajne napovie, ktoré zvieratko je pre nás to pravé.

Pokiaľ chceme chovať spolu dve morčatá, tak odporúčam dve samičky.

Morčatá sú schopné rozmnožovať sa veľmi skoro, uvádza sa, že od cca piateho týždňa veku, nie je teda výnimkou, že by šesťtýždňový samček nakryl svoju rovnako starú „kamarátku“. Takéto skoré párenie je však značne nežiaduce, pretože organizmus samičky nie je ešte dostatočne vyvinutý a na to, aby bol schopný bez vyčerpania samičky a rôznych možných problémov, až po možný úhyn, zabezpečiť bezproblémový vývoj morčacej matky i jej mláďat. Samca nie je dobré taktiež pripúšťať priskoro, pretože skoré párenie sa môže údajne podpísať pod jeho menší vzrast v dospelosti a staršie samice spravidla neprimerane mladších samčekov od seba odmietajú.

Ideálny vek na prvé párenie pre samičku je od piatich do deviatich mesiacov, určite nie však neskôr ako v desiatich, pretože samičke sa v jednom roku napevno zrastajú panvové kosti, čo by mohlo spôsobiť, že by nebola schopná porodiť mláďatá, takže by mohli uhynúť i oni, i ona, čo by určite nikto nechcel. Prvý pôrod by teda mal byť do dvanástich mesiacov života samičky. Horná hranica na posledný pôrod sa uvádza niekedy štyri, niekedy päť rokov, závisí určite aj od kondície a zdravia konkrétnej samičky, je to individuálne.

Samčeka môžeme pripúšťať cca od jeho šiestich mesiacov, kedy už obyčajne býva dostatočne veľký na to, aby ho samička akceptovala. Horná hranica u samčekov nie je stanovená.

Samička máva ruju cca každých 14-18 dní (niektoré pramene uvádzajú cca 17-21). U niektorých samičiek sa ruja prejavuje výrazne, u iných vôbec. Obyčajne sa prejavuje u tých, ktoré bývajú spolu viaceré, u samostatne chovaného zvieratka sa prejavuje zriedkavejšie.

Rujná samička drnčí a mrmle, pričom pôsobí, akoby vibrovala a chodí kolísavým krokom a u niektorých je možné zaznamenať aj výtok z pošvy. Prejavy ruje môžu trvať aj dva dni, ale na párenie je samička pripravená najviac 12 hodín. Pokiaľ máme spolu samičku a samčeka, tak samček sa bude pokúšať samičku nakryť aj mimo jej ruje, nebude mu to však z jej strany umožnené – samička ho bude odháňať a môže mu na protest streknúť na znak odmietnutia prúd moču do tváre. Dvorenie samčeka je podobné prejavom ruje samičky – samček „brble“, vibruje, chodí kolísavým krokom a krúži okolo samičky. Samička pripravená páriť sa, sa samčekovi ponúkne zdvihnutím zadnej časti tela, čo samček určite neodmietne. Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd. Ak je úspešný, obaja si po ňom olížu genitálie a očistia sa. Keď samček dvorí samičke, tak vylučuje páchnuce látky, kedy môže morčacie obydlie „voňať“ o niečo intenzívnejšie ako obyčajne.

Samička je gravidná okolo 59-72 dní (niekde sa uvádza až 74 dní), obyčajne to však býva 68-70 dní. Nestavia si hniezdo, pretože keď mláďatá prídu na svet (obyčajne v počte 1-4, ale môže byť ich i viac), sú osrstené, vidia, počujú a už niekoľko hodín po pôrode začínajú okrem materského mlieka prijímať i pevnú stravu svojich rodičov. Materské mlieko cicajú okolo 4-5 týždňov. Je to pre ne životne dôležité, a taktiež je pre ne dôležité požieranie výkalov svojej matky (prípadne ostatných samičiek, s ktorými bývajú v obydlí), pretože tie obsahujú dôležité látky pre ich metabolizmus.

Odporúčam dať samčeka pár dní pred plánovaným pôrodom do iného akvária/klietky, pretože samička je ihneď po pôrode opäť v ruji, čo by samec okamžite využil na ďalšie párenie. Nebolo by to dobré jednak preto, že dve gravidity po sebe by mohli samičku vyčerpať, a potom aj preto, že by mohol pri dvorení nechtiac ublížiť ešte nemotorným práve narodeným mláďatám. Ak máme spolu viacero samičiek, ktoré sa spolu dobre znášajú, môžeme gravidnú samičku s nimi nechať i so svojimi narodenými mláďatkami. Stáva sa aj to, že samičky sa pomáhajú o novonarodené morčiatka starať a skutočne som ešte nikdy nezažila, že by malým morčiatkam ostatné spolubývajúce ublížili.

Za normálnych okolností, ku ktorým patrí pestrá strava, dostatok čerstvej vody, suchá podstielka a hygiena morčacieho obydlia, bývajú morčatá obyčajne zdravé. Keď sa stane, že morča ochorie, býva priebeh tejto choroby obyčajne dosť rýchly. Môže sa stať, že večer je morčiatko ešte celkom v poriadku, ráno je nejaké apatické, a keď sa vrátime domov z práce, je už zle-nedobre. Príčiny niektorých náhlych ochorení alebo úhynov sa ťažko vysvetľujú, a o to ťažšie preto, pretože ako som spozorovala, na Slovensku je dosť málo veterinárnych lekárov, ktorí by vedeli liečiť morské prasiatka.Viackrát sa mi stalo, že veterinár iba hádal, čo by mu asi mohlo byť, sám mi povedal, že sa v nich až tak nevyzná, hľadal nejaké informácie v knihe o hlodavcoch, a keď tam nič nenašiel, tak pichol morčaťu silnejšiu dávku antibiotík, než by bolo treba... a morčiatko onedlho uhynulo. To neznamená, že neodporúčam ísť s chorým zvieratkom k veterinárovi. Práve naopak – ísť určite treba, ale treba byť pripravený aj na to, že veterinár nebude celkom presne vedieť, čo Vášmu chorému morčiatku vlastne je.

Keby som chcela opísať všetky choroby, ktoré by mohli morčiatka sužovať, bola by na to potrebná samostatná, veľmi obšírna kapitola. Sú však choroby, alebo určité "slabé miesta", na ktoré trpia morčiatka najviac. Obyčajne to bývajú tieto:

• výtoky z očí

• kožné problémy (svrab, pleseň, roztoče a pod.)

• hnačka (ktorá môže byť spôsobená rôznymi činiteľmi, napríklad kokcídiami, dietetickou chybou, predávkovaním vitamínom C a pod.)

• toxémia gravidných samíc (nepríjemné ochorenie gravidných samičiek, ktoré môže spôsobiť potrat a úhyn mláďat aj matky - rizikovými faktormi sú obezita samičky, vyšší vek, stres počas gravidity a pod.)

• respiračné problémy

• u starších morčiat nádory

Výtoky z očí môže spôsobovať príliš prašná podstielka (hlavne u mláďatiek), cudzie teleso v oku (napr. pilina, smietka a pod.), mechanické ublíženie (napr. zapichnutie sa niečoho do oka, neúmyselné poškrabanie sa a pod.), ale môžu byť aj sprievodným príznakom iných ochorení, napr. respiračných problémov, u starých zvierat rakoviny a pod.

Čo sa týka kožných problémov, obyčajne môžu morčatá sužovať rôzne malé vonkajšie parazity ako napríklad všenky, ktoré si môžeme priniesť aj zvonku na tráve, z hoblín, ktoré neboli hygienicky uskladňované alebo aj z predajne, kde sme morča kúpili. Môžu to byť tiež voľným okom neviditeľní nepozvaní hostia ako napr. svrabovec (zákožka svrabová) alebo rôzne druhy plesní či hormonálne príčiny. Obšírnejšie sa o rôznych kožných chorobách rozpisujem v inom článku.

Hnačka sa môže zdať byť zdanlivo banalitou, ale často sa stáva morčatám osudná. Hnačku môže spôsobiť nesprávne kŕmenie, rôzne parazity, ale môže byť aj sprievodným znakom iného ochorenia. Pri hnačke odporúčam diétu v podobe podávania v prvých dvoch dňoch len sena a vody, na tretí deň len sena, suchého chleba a vody a pár dní v takomto režime vydržať. Potom len po veľmi malých dávkach začať opäť podávať malé kúsky zeleniny a ovocia, a sledovať stolicu morčaťa, či sa po požití určitej potraviny opäť nezhorší. Ak sa zhorší, tak túto potravinu radšej vylúčime z jeho jedálnička. Osobne mám s hnačkou rôzne skúsenosti. V jednom prípade trvala jednému môjmu morčaťu napriek diéte a pokusoch o liečbu asi štyri mesiace, a potom sama od seba odišla a ešte pár rôčkov po nej žil. V inom prípade trvala asi dva týždne, sprevádzala ju strata chuti do jedla a apatia, až skončila, po nie veľmi úspešnej veterinárnej liečbe antibiotikami a infúziami, smrťou.

Znie to možno drsne, ale treba byť vždy na všetko pripravený, lebo ak je u morčiatok niečo veľmi zraniteľné, tak je to práve ich metabolizmus. Problém v tomto smere spočíva v tom, že v morčacom tele sa v dôsledku nejakého negatívneho činiteľa (môže to byť napr. veľký stres, zmena prostredia, zmena stravy, psychické problémy alebo nejaké iné skryté ochorenie a pod.) veľmi rýchlo naruší jeho vnútorná rovnováha, zníži sa imunita organizmu, a aj z malého problému sa môže stať veľký. Morčiatku začne haprovať trávenie, premnožia sa mu v črevách "zlé" baktérie, dôjde v nich k nežiaducemu rozkladu, hnačkám, následnej dehydratácií organizmu, strate energie, sily, neprijímaniu potravy, apatie, chradnutiu, a v priebehu pár dní môže byť aj napriek našej snahe s morčiatkom koniec.

Môžeme pre neho spraviť to, že ako náhle zbadáme u neho hnačku, ktorej príčinou býva spomínaná následná dehydratácia, ktorá má obyčajne na svedomí vysilenie a úhyn, budeme mu podávať hoci aj na silu zo striekačky (bez ihly samozrejme) vodu, v ktorej zriedime trochu Glukopuru alebo medu a trochu vitamínu C, aby sme mu zabezpečili prísun toho najdôležitejšieho, čo jeho telo potrebuje. Cesta k veterinárovi je samozrejme tiež na mieste. Veterinár môže morčiatku nasadiť antibiotiká v kombinácií s probiotikami alebo probiotiká či antibiotiká samotné (je to na jeho zvážení), môže dať morčiatku infúziu, prípadne ďalšie lieky. Musíme dbať aj na to, aby sme takto postihnuté morčiatko držali v teple a kľude a mysleli na prísun tekutín. Nie vždy sa ho podarí zachrániť, i keď sme pre neho spravili možno maximum, ja som sa tomu naučila hovoriť už "osud".

Ďalšou možnou príčinou hnačiek u morčiatok môžu byť kokcídie. Kokcídie sú drobné jednobunkové parazity, ktoré žijú v črevách morčiat. Pokiaľ sa v nich nachádzajú v optimálnom množstve, je všetko v poriadku, avšak ak sa v dôsledku niečoho premnožia, môžu narobiť morčiatkam problémy - vyvolať hnačky, chudnutie, oslabenie, u mláďatiek a náchylnejších alebo starších či stresovaných jedincov aj smrť.

Preto sa odporúča aspoň raz ročne morčiatka preventívne preliečiť proti kokcídiam, a okrem toho vždy aj samičky pred tým, než ich budeme dávať kryť.

Na tento účel sa používajú liečivá z radov sulfonamidov, napr. liek Sulfacox. Sulfacox je liek v tekutej forme, dostať ho kúpiť u veterinára alebo na veterinárny predpis v lekárňach s veterinárnymi liečivami. Jeho cena je okolo 3,80- EUR za 250 ml fľašku. Dávkovanie pre morčatá je 25 ml liečiva na 1 l vody. Čiže ak máme napr. 500 ml napájačku, rozriedime do nej 12,5 ml Sulfacoxu na 500 ml vody. Schéma užívania je taká, že podávame rozriedené tri dni za sebou, dva dni je prestávka (t. j. podávame ako obyčajne v napájačke iba čistú vodu), a potom zasa tri dni podávame rozriedené liečivo. Odporúča sa dávať každý deň novo rozriedený roztok. Nesmieme podávať gravidným samiciam. Liečivo je vhodné podávať aj malým morčiatkam, ktoré sa narodia, môžeme už od druhého dňa veku v malých dávkach v injekčnej striekačke. Tiež podávame ich matke v napájačke a hlavne samičke i samčekovi pred tým, než budeme kryť.

Morčatá sa môžu kokcidiózou nakaziť aj medzi sebou. Ak má problém s premnoženými kokcídiami jedno morča, veľmi ľahko sa prenesie aj na ostatné morčatá v skupine prostredníctvom vzájomného požierania si výkalov, kontaminovanej podstielky a pod.

Ak abstrahujeme od týchto a iných možných problémov, tak morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (niekde sa uvádza až desať).

Záverom dodám, že morča je milé spoločenské zvieratko, ktoré je vhodné ako pre staršie rozumné deti, tak i pre dospelých alebo starých ľudí, pretože svojou nekonfliktnosťou a prispôsobivosťou neobmedzuje náš životný štýl, nevyžaduje si veľké náklady, neobťažuje nás svojou prítomnosťou, keď nám to nie je milé, a na druhej strane je vždy po ruke, keď sa chceme dotýkať jeho mäkkého kožúška a relaxovať s milým malým priateľom v lone.

Morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (občas aj viac), a keďže sú aktívne cez deň, sú vhodnými spoločníkmi aj do malých bytov a izieb, kde by nás nemali napr. v noci svojou aktivitou vyrušovať. Pokiaľ venujeme svojmu novému zvieratku niekoľko týždňov na privyknutie a postupne ho po malých krôčikoch budeme krotiť, získame oddaného kamaráta na niekoľko rokov svojho života. A čo viac, ako dobrého priateľa, si dnes človek môže priať?

Ing. Miroslava Smolková

ChS Moon Starr

ĎAKUJEME! :)